Sebaláska nie je egoizmus

Sebaláska nie je egoizmus. Je to schopnosť rešpektovať svoje potreby, nastaviť si hranice a prestať žiť podľa očakávaní druhých. Keď prijmeme seba, môžeme dávať druhým zo srdca, nie z povinnosti.
Koľkokrát sme už počuli, že máme byť dobrí, ochotní, obetaví a myslieť na druhých? A koľkokrát nás zaplavil pocit viny, keď sme si dovolili povedať nie?
Už od detstva si osvojujeme predstavy o tom, aký má byť správny človek. Často ani netušíme, ktoré z našich presvedčení sú skutočne naše a ktoré sme len zdedili. To, čo sa kedysi považovalo za správne, dnes môžeme vnímať úplne inak. Napriek tomu sa starých pravidiel držíme, aj keď nás oberajú o pokoj.
Kedy sa láskavosť k druhým mení na neláskavosť k sebe?
Pomáhame, aj keď už nevládzeme. Hovoríme áno, hoci vnútri cítime nie. Prispôsobujeme sa, aby sme nikoho nesklamali. A keď si konečne vyberieme seba, ozve sa hlas, ktorý nám našepkáva, že sme sebeckí.
Skúsme sa však na to pozrieť inak. Ak nevieme plávať, ako môžeme naučiť plávať niekoho iného? Ak nepoznáme vlastnú hodnotu, ako ju môžeme hľadať v uznaní druhých? A ak stále rozdávame aj svoje posledné sily, čo nám zostane?
V lietadle nám pripomínajú, aby sme si kyslíkovú masku nasadili najskôr sami a až potom pomohli ostatným. V každodennom živote na toto jednoduché pravidlo často zabúdame. Akoby bolo správne vyčerpať sa pre všetkých a až potom, možno niekedy, myslieť na seba.
Sebaláska neznamená, že sme viac než ostatní. Znamená, že sa konečne prestaneme cítiť menejcenní.
Neznamená to prestať pomáhať, milovať či byť tu pre druhých. Znamená to rozpoznať, kedy dávame zo srdca a kedy zo strachu, že nás bez našej ochoty nebudú mať radi. Znamená to vedieť povedať nie bez nekonečného vysvetľovania a prijať dar bez pocitu, že musíme okamžite niečo oplatiť.
Možno sa nemusíme učiť viac dávať. Možno sa potrebujeme naučiť aj prijímať.
Často hovoríme o vedomom tvorení reality, otvorenom srdci a slobode byť sami sebou. Ako však môžeme tvoriť nový život, keď sa stále riadime starými presvedčeniami? Ako môžeme žiť s ľahkosťou, keď nás zväzuje vina za každé rozhodnutie, ktoré nezodpovedá predstavám druhých?
Každý z nás je jedinečný. Aj preto ma oslovujú astrológia, numerológia a Human Design – pomáhajú mi skúmať vlastné nastavenie a pripomínajú, že neexistuje jediný správny spôsob, ako byť človekom. Human Design navyše hovorí o významnej zmene cyklu vo februári 2027, ktorú spája s témou individuálnej zodpovednosti. Či sa na tento pohľad pozeráme duchovne alebo symbolicky, otázka zostáva: Kedy prevezmeme zodpovednosť za vlastný život namiesto toho
